10 najkrajších jaskýň na Slovensku, ktoré musíte vidieť

Územie Slovenska je bohaté na jaskynné priestory. Na jeho relatívne malej ploche sa ich nachádza úctyhodné množstvo. Podzemné priestory jaskýň vznikali počas miliónov rokov pôsobením vody, kameňa a vzduchu. V súčasnosti je u nás známych asi 5350 rôznych jaskýň, drvivá väčšina však verejnosti nie je prístupná. Až 44 z nich je chránených zákonom ako národné prírodné pamiatky, ktoré predstavujú najvýznamnejšiu súčasť prírodného dedičstva nášho štátu. Pozrime sa na niektoré z nich:

Demänovské jaskyne

Demänovský jaskynný systém je vytvorený riečkou Demänovkou na pravej strane Demänovskej doliny v Nízkych Tatrách. Tento systém jaskýň je v súčasnosti najdlhšou speleologicky prepojenou krasovou sústavou na Slovensku. Dĺžka doposiaľ zmeraných častí je 35 291 m, pričom pozostáva zo systému desiatich speleologicky prepojených jaskýň. Najvýznamnejšie sú: Demänovská jaskyňa slobody (8336 m), Demänovská ľadová jaskyňa (2445 m), Demänovská jaskyňa mieru (16 174 m), jaskyňa Vyvieranie (1437 m) a Pustá jaskyňa (4663 m). 

Demänovská jaskyňa slobody

Autor: Fojsinek (zdroj: commons.wikimedia.org)

Jaskyňa bola objavená dňa 3.8.1921 moravským učiteľom Aloisom Kráľom, jej časť bola sprístupnená verejnosti už v roku 1924, ale dnešnú podobu nadobudla až v roku 1933. Najzaujímavejším úkazom jaskyne je Večný dážď, nevysýchajúci vodopád padajúcej vody z jaskynného stropu. Unikátom je i Kamenný luster a pod ním ležiaca mohyla moravského skladateľa, Leoša Janáčka, ktorého zvuk kvapkajúcej vody v jaskyni inšpiroval k dielu Všudybyl. Pri návšteve jaskyne si návštevník môže vybrať medzi tradičnou prehliadkou s dĺžkou 1800 m, ktorá trvá asi 60 minút a dlhou prehliadkou, ktorá je 300 m dlhšia a trvá 100 minút. V jaskyni veľmi radi zimujú netopiere, nájdeme tu však aj jaskynného chrobáka či jaskynného pavúkovca.

Demänovská ľadová jaskyňa

Autor: Jojo, en:Jojo_1, pl:Jojo (zdroj: sk.wikipedia.org)

Jedna z najstarších známych jaskýň v Európe vyniká tým, že si po celý rok udržiava svoju ľadovú výplň v podobe prízemného ľadu, kvapľov a ľadovcových stĺpov. Zaľadnenie jaskyne umožnil vertikálny tvar vstupných častí, ktorý bráni vniku teplého vzduchu v lete, kým stálosť ľadových útvarov v lete závisí od stupňa prechladenia jaskynných stien. Z hrúbky podlahového ľadu možno usudzovať, že ľad sa v jaskyni začal tvoriť pred približne 400 - 500 rokmi. V jaskyni je tiež známe nálezisko rôznych kostí zvierat, vrátane jaskynného medveďa, ktoré boli kedysi považované za dračie kosti a aj preto jaskyni zvykne hovoriť Dračia jaskyňa.

Dobšinská ľadová jaskyňa

Autor: Michal Klajban

Skutočný krasový unikát v Slovenskom raji je najväčšou ľadovou jaskyňou na Slovensku s dĺžkou 1483 m a vertikálnym rozpätím 112 m. Jej objaviteľom sa v roku 1870 stal kráľovský banský radca Eugen Ruffínyi, pričom už nasledujúci rok bola jaskyňa sprístupnená verejnosti. Do roku 1946 v nej bolo povolené korčuľovanie pre verejnosť a trénoval v nej aj známy československý krasokorčuliar Karol Divín. Priestory Dobšinskej ľadovej jaskyne boli kedysi spojené so Stratenskou jaskyňou, oddelil ich však sutinový zával z jaskynného stropu, ktorý súčasne vytvoril ideálne podmienky pre zaľadnenie Dobšinskej jaskyne. Na tvorbu jej jaskynných útvarov mala vplyv aj rieka Hnilec modelujúca podzemné priestory a studený vzduch prenikajúci do jaskyne v zime meniaci presakujúcu vodu na ľadové stalaktity, stalagmity, ľadopády a podlahový ľad. Pozoruhodné sú tiež mohutné ľadové stĺpy a vodopády vo Veľkej sieni, z ktorých najväčší menom Studňa meria 9 m. Dobšinská ľadová jaskyňa bola v roku 2000 zaradená do zoznamu UNESCO.

Gombasecká jaskyňa

Autor: Semu (zdroj: commons.wikimedia.org)

Kvapľová jaskyňa v Slovenskom krase je učupená na ľavej strane kaňonu Slanej medzi Rožňavou a Plešivcom. Patrí medzi najmladšie slovenské jaskyne, bola objavená roku 1951 a verejnosti sprístupnená v roku 1955. V 70. rokoch sa využívala aj ako sanatórium na liečenie chorôb dýchacích ciest vďaka svojim mimoriadne priaznivým mikroklimatickým pomerom. Gombasecká jaskyňa je dlhá 1525 m a charakterizujú ju tenké sintrové brčká, teda trubicovité stalaktitové útvary dosahujúce dĺžku až 3 m. V Sieni mieru brčká situované tak husto, až vytvárajú predstavu kamenného dažďa, na ktorého farbu má vplyv kombinácia oxidov mangánu a železa. V sieni Hirošima môže návštevník vidieť stalagnát pripomínajúci atómový hríb. Príroda dala kvapľom rôzne bizarné tvary a podoby ešte zvýraznené pestrou farebnosťou a sviežosťou. Gombasecká jaskyňa bola do Zoznamu svetového dedičstva ľudstva UNESCO uvedená v roku 1995.

Domica

Autor: Jojo, en:Jojo_1, pl:Jojo (zdroj: sk.wikipedia.org)

Rozľahlá jaskyňa situovaná na slovensko-maďarských hraniciach je súčasťou jaskynného systému s dĺžkou 25 km, ktorého štvrtina leží na Slovensku. Domica je prepojená s jaskyňou Čertova diera a tvorí jednotný genetický celok s jaskyňou Baradla v Maďarskej republike. Objavil ju Ján Majko 3. októbra 1926 a verejnosti bola sprístupnená v roku 1932. Nezabudnuteľný zážitok v návštevníkovi zanechá plavba po podzemnej riečke Styx či známe kaskádové vodopády zvané Rímske kúpele. Kvapľová výzdoba s množstvom stalagmitov a stalaktitov je ohurujúca rovnako ako pramienkové kvaple, pagodové stalagmity a cibuľovité stalaktity. Zvláštnosťou jaskyne je tiež hojný výskyt netopierov, pričom je súčasne významnou archeologickou lokalitou, keďže bola obývaná už pred 5000 rokmi roľníckym neolitickým človeko. Prirodzenú krásu jaskyne Domica využili i filmári počas nakrúcania filmovej verzie rozprávky Pavla Dobšinského, Soľ nad zlato.

Harmanecká jaskyňa

Autor: Juloml (zdroj: commons.wikimedia.org)

Kvapľová jaskyňa v Kremnických vrchoch sídli v doline Harmanca, dosahuje dĺžku 3 002 m a vertikálne rozpätie asi 75 m. Ku vchodu sa návštevník dostane po serpentínovom náučnom chodníku, ktorý vedie od štátnej cesty Harmanec - Turčianske Teplice. Harmanecká jaskyňa je dlhá 2650 m, z toho pre verejnosť je sprístupnených 720 m. Sprístupnená bola v roku 1950 po tom, čo ju v roku 1932 objavil Michal Bacúrik. V podzemných priestoroch nájdeme krásnu snehobielu kvapľovú výzdobu, priezračné jazierka, sintrové vodopády a záclony a rozsiahle dómy. Farba kvapľových útvarov je väčšinou biela, len miestami prechádza do žltej a hnedej. Aj kvôli tomu v minulosti dostala jaskyňa názov Biela jaskyňa. Za najkrajšiu časť jaskyne sa považujú zelené jazierka, jej symbolom je ale oslnivo biela kamenná váza, ktorá vraj splní želanie každému, kto do nej trafí mincou. V roku 1968 bola jaskyňa vyhlásená za chránený prírodný výtvor, dnes má štatút národnej prírodnej pamiatky.

Jaskyňa mŕtvych netopierov

Jediná sprístupnená vysokohorská jaskyňa na Slovensku sa nachádza v centrálnej časti hrebeňa Nízkych Tatier, pričom patrí medzi najrozsiahlejšie a najvýznamnejšie vysokohorské jaskyne Slovenska. Samotný vchod do Jaskyne mŕtvych netopierov je v nadmorskej výške až 1 520 m a k jej zaujímavostiam patria tak vulkanické horniny s obsahom achátov, ako aj početné kostry netopierov, podľa ktorých dostala jaskyňa svoje pomenovanie. Nájdeme ich po celej jaskyni, každoročne pribúdajú ich čerstvé prírastky a nie jep presne jasné, z akého dôvodu práve tu netopiere takto hromadne hynú. Pre návštevníkov sú sprístupnené zatiaľ 3 trasy s označením A, B a C. Kým trasa A je určená pre široké spektrum záujemcov, trasy B a C sú už fyzicky aj technicky náročnejšie, dlhšie a s väčšími prevýšeniami, kde je na mnohých úsekoch povinné použitie istiacich lán a kvôli nízkym jaskynným stropom aj ochranných prílb. Jednotlivé vstupy sú pritom limitované na nízky počet osôb a od roku 2001 patrí jaskyňa medzi národné prírodné pamiatky.

Stanišovská jaskyňa

Autor: Michal Jakubský (zdroj: commons.wikimedia.org)

Nachádza sa v okrese Liptovský Mikuláš a patrí s dĺžkou 871 m medzi najstaršie známe jaskyne na Slovensku. Prvýkrát bola preskúmaná a zameraná J. Bucholtzom ml. v roku 1720. V prvej polovici dvadsiateho storočia bola voľne prístupná, o čom svedčia i nápisy na stenách z medzivojnového obdobia. Počas druhej svetovej vojny slúžila ako úkryt, podľa legendy sa v nej stále ukrýva poklad „odložený“ pred ruskými vojskami. Po druhej svetovej vojne bol vchod do jaskyne uzavretý a sprístupnená verejnosti bola až v roku 2010. Nádherná krasová štruktúra v jaskyni vznikla činnosťou rieky Štiavnica. K zaujímavým miestam v jaskyni patrí sintrové jaskynné jazierko, ktoré má pieskovcové dno. Je veľmi staré a vytvorené bolo padaním vody na okolitý piesok, na povrchu ktorého sa vytvorila kôra pripomínajúca škrupinu vajca. Stanišovská jaskyňa je zaujímavá aj tým, že nemá osvetlenie a preto každý návštevník pri vstupe dostane čelovku, aby si mohol na cestu svietiť.

Čachtická jaskyňa

Bátoričku pozná asi každý z nás, nie každý však vie o tom, že v okolí Čachtického hradu sa nachádza i nemenej zaujímavá Čachtická jaskyňa, od roku 1972 národná pamiatka. Prvé výskumné práce v okolí Čachtíc sa datujú v rokoch 1912 - 1914. Boli to prieskumné práce zamerané na podzemné krasové priestory. Samotná Čachtická jaskyňa bola v rámci týchto výskumov objavená v auguste 1956. Čachtická jaskyňa je najdlhšou jaskyňou v Malých Karpatoch a dĺžka jej jaskynných chodieb dosahuje 3865 m. Jaskynné priestory sú v prevažnej miere menších rozmerov s ojedinelým výskytom dómov a siení. V iných častiach jaskyne nájdeme aj stalaktity a stalagmity rôznych tvarov a veľkostí. Čachtická jaskyňa je tiež významným zimoviskom netopierov.

Ochtinská aragonitová jaskyňa

Autor: Jojo, en:Jojo_1, pl:Jojo (zdroj: sk.wikipedia.org)

Ochtinská aragonitová jaskyňa, ktorá je zaradená do zoznamu svetového prírodného dedičstva UNESCO, sa ako jediná svojho druhu v strednej Európe sa pýši jedinečnou aragonitovou výzdobou. Nachádza sa v nádhernom prostredí Slovenského rudohoria medzi Jelšavou a Štítnikom. Jej vnútro je z minerálu aragonitu a jej výzdobu tvorí unikátna aragonitová výplň, ktorá sa vyskytuje v obličkovej, ihlicovej a špirálovitej forme. Najstaršia obličková generácia aragonitu má až 138-tisíc rokov a vznikla činnosťou atmosférických vôd v kryštalických vápencoch. Najkrajším miestom jaskyne je sieň Mliečnej dráhy, kde strop pokrývajú biele trsy aragonitu, žiariace vo svetle lámp ako hviezdy na nočnej oblohe. Jaskyňu náhodne objavili v roku 1954 pri razení geologickej prieskumnej štôlne a sprístupnená bola v roku 1972 v dĺžke 230 m. Je jednou z troch aragonitových jaskýň na svete, ďalšie nájdete v Mexiku a Argentíne.