Výlet za prírodou: Jesenná Malá Fatra

Zdeno Vasilišin

Autor: Zdeno Vasilišin Zdroj: Zdeno Vasilišin

Určite mi všetci milovníci prírody dajú za pravdu, že najkrajším obdobím na horách je jeseň. A dupľovane vtedy, keď vyjde počasie na jednotku. V jednu takúto októbrovú sobotu sme sa s mojou fotoparťáčkou Andy rozhodli pridať si do zbierky vrcholov malofatranský Stoh, ktorý nám obom ešte chýbal. Slovo dalo slovo a pridáva sa k nám v Žiline aj náš kamarát Peťo.

S dostatočným časovým predstihom prichádzame do Štefanovej, kde budeme končiť túru a necháme tu odparkované auto. V pláne máme autobusový presun k lanovke do Vrátnej doliny.

Teplota vzduchu sa pohybuje v záporných číslach, no keď sa slniečko prederie spoza kopcov, jeho lúče nás aspoň trošku zohrievajú. Nastal čas, kedy by mal prísť autobus, no ten nechodí a nechodí. Na zastávke nie sme jediní, navyše stále stojíme poblízku, ujsť nám nemohol. Keď sa autobus prirúti s asi pol hodinovým meškaním, pochopíme, kde bol pes zakopaný. Sardinky majú v konzerve viac miesta ako cestujúci v tomto autobuse. Krásne počasie vylákalo do hôr viac turistov ako dokázal autobus pojať, na zastávkach mali ľudia čo robiť, aby sa do neho dostali, no keďže dobrých ľudí sa všade veľa zmestí, tak sa im to podarilo. V Štefanovej časť turistov vystupuje, no okamžite ich miesta zaberáme my, čo sme doteraz čakali na zastávke.

Z parkoviska bežíme k pokladni, aby sme sa nezdržiavali čakaním v rade na lístky a môže sa nastupovať do kabínky lanovky, ktorá nás vypľuje v Snilovskom sedle. Posledné úpravy a môže sa vyraziť na hrebeň, ktorý sme už prešli niekoľkokrát v každom ročnom období. Najskôr nás čaká mierne stúpanie na Chleb (1646 m n. m.), na ktorom sa hodnú chvíľu zdržiavame fotením a vychutnávame si ďaleké výhľady, ktoré nám dnešný deň ponúka.

Veľká Fatra, Nízke, Západné aj Vysoké Tatry, Babia hora s Pilskom, na severozápade moravská Lysá hora - všetko máme ako na dlani. Pofukuje pomerne silný vietor, no na ten sme tu zvyknutí. Ten je tu asi vždy. Pokračujeme klesaním pod Hromové, odtiaľ kúsok stúpame a na južnom vrchole Stien si nachádzame závetrie, kde si doprajeme krátku pauzu a odľahčíme batohy. Po Poludňový grúň pokračujeme ako na hojdačke - dole, hore, dole... nevieme sa vynadívať na tú krásu, veľkú časť Slovenska máme ako na dlani, fotíme a fotíme. Na Poludňovom grúni (1460 m n. m.) Andy neverí, že by sme mali pokračovať na Stoh (1608 m n. m.). Jeho majestátnosť ju asi trošku vystraší, ale presvedčíme ju a ostávame pri pôvodnom pláne. Vietor zosilnel, preto prihadzujeme na seba ďalšiu vrstvu oblečenia a k slovu sa dostanú aj čiapky. Do Stohového sedla ideme z kopca. Klesneme o 230 výškových metrov, aby sme sa o chvíľu trepali takmer 400 výškových metrov na vrchol Stohu. Oproti nám idú turisti, ktorí to už majú za sebou. My zababušení až po uši a niektoré decká iba v mikinách. Nezávidíme im.

Vľavo sa nám ukazuje pohľad na majestátny Veľký Rozsutec, ktorý so svojim menším skalnatým bratom vôbec nezapadajú medzi zvyšné hôľnaté kopce Malej Fatry. Za nami sa ponúka pohľad na hrebeň krivánskej Malej Fatry a v pozadí aj časť lúčanskej Malej Fatry s Martinskými hoľami.

Silný protivietor uberá sily, ale nevzdávame sa. Vyfúkaní stojíme na vrchole, z ktorého budeme pokračovať do sedla Medziholie. Sprevádzaní pohľadom na Veľký Rozsutec schádzame príjemným klesaním, ktoré sa neskôr zintenzívni a od úrovne lesa máme čo robiť, aby sme nemuseli oblápať stromy. Chodník je poznačený eróziou a miestami je aj poriadne šmykľavo. Zo sedla Medziholie nás čaká 550 metrové klesanie k autu do Štefanovej. S ubúdajúcimi výškovými metrami ubúdajú aj vrstvy oblečenia, ktoré máme na sebe. Vietor ustal a pomaly zapadajúce slnko príjemne hreje.

V nohách máme 13 km, vystúpali sme 620 výškových metrov, sklesali 1511 metrov. Ale čo je najhlavnejšie - užili sme si ďalší krásny deň v našich horách.