Okolo vodnej nádrže Nová Bystrica na bicykloch

Jana Bílešová

Autor: Jana Bílešová Zdroj: Jana Bílešová

Po prejdení Bystrickej cyklomagistrály vedúcej z Krásna nad Kysucou až do Novej Bystrice jedného letného dňa padol pri uvažovaní, ktoré miesta pôjdeme s deťmi objavovať, tip na vodnú nádrž Nová Bystrica a cyklistiku okolo nej. Hneď nás napadá, že na bicykloch by sme sa mohli pokúsiť prísť až ku kostolu v Riečnici, ktorá bola jednou zo zátopových obcí vodnej nádrže. Kostol je jedinou zachovanou pamiatkou na obec. Tak Vás pozývam na toto cykloputovanie do miest, kde pred vybudovaním vodnej nádrže Nová Bystrica panoval čulý ruch...

Vyrážame od priehradného múru v Novej Bystrici

Autom sme sa doviezli kúsok poniže priehradného múru v Novej Bystrici. Pre príchod sem môžete zvoliť aj cyklobus, ktorý do Novej Bystrice zo Žiliny premáva cez letnú sezónu. Ak zvolíte túto alternatívu, ku priehradnému múru si kúsok budete musieť zašlapať na bicykli do kopca. Skladáme bicykle z auta, obzeráme nádrž. Chvíľu pred odjazdom využívajú deti na hádzanie kamienkov do vody. Ako inak. Zakrátko sadáme na bicykle a vyrážame v ústrety dobrodružstvám.

Smerujeme ku kostolíku v Riečnici

Naším cieľom je kostol v Riečnici, ale nebude vadiť ani to, keď sa otočíme na ceste aj skôr, záleží podľa detí. Adamko bicykluje po svojich - toto je pre neho prvá cyklistická skúška v teréne s väčším prevýšením. Evička sedí v nosiči na mojom bicykli. Počasie je pekné, pršať by nemalo, od rána je bezoblačná obloha, tak dúfame, že to vyjde a pršiplášte so sebou neberieme. Naviguje nás modrá cykloznačka. Vyrážame niečo pred desiatou hodinou dopoludnia. Cesta je asfaltová, spevnená, pomerne dobrej kvality. Občas je na kratších úsekoch viac rozbitá a treba dávať pozor na diery, najmä pri zjazdoch.

Vodná nádrž Nová Bystrica

Vodná nádrž Bystrica je členitá. Zároveň je členitý aj terén cyklotrasy vedúcej okolo nej. V smere ku Riečnici nás čaká asi 9 km jazdy, stúpanie je asi 280 metrov. Približne rovnaké stúpanie je na spiatočnej ceste. Po stúpaní, ktoré nasleduje na začiatku, je vodná nádrž hlboko pod nami. Vľavo od aj vpravo od cesty sú prevažne ihličnaté lesy. snažíme sa nájsť miesta, odkiaľ uvidíme modrozelenú vodnú hladinu vodnej nádrže, ale na trase je takýchto miest pomerne málo. Adamka sa pokúšame motivovať pri ceste do kopca. Čoskoro popri ceste míňame drevenú pamätnú tabuľu na pamiatku zatopených domov Pod Hájom. Na fotkách sú historické fotografie domov, ktoré boli zatopené. Ich pôvodným obyvateľom zostali na obydlia, bohužiaľ, už iba spomienky.

Po úvodnom stúpaní sme ako na hojdačke, chvíľu ideme hore, chvíľu dole, stúpania sa striedajú so zjazdmi. Našťastie, ak sú stúpania prudšie, nie sú veľmi dlhé, a tak ich zvládame na najľahšom prevode, bez toho, aby som zostupovala z bicykla. Medzi stúpaním a klesaním neustále prehadzujem prevody. Tatino ide s Adamkom za nami, pri stúpaniach Adamka rukou tlačí dopredu, bicyklujúc vedľa neho. Ja som prevažne vpredu, hlásim stav cesty, prípadne cyklistov, aby sa stačili vyhnúť. A najčastejšie počúvam „Zaber“ alebo „Brzdi“.

V približne polovici trasy prichádzame ku smerovníku. Smerom doprava odbočuje žltá cyklotrasa vedúca ku Zázvorskej Kýčere (vzdialenej 2,7 km) alebo až ku Šmehýlovcom (vzdialeným 3,8 km), kde je križovatka cyklistických trás - žltá značka sa stretáva s modrou značkou vedúcou po hrebeni Vojenného. Táto cesta je už nespevnená, a ak si ju zvolíte, rátajte s ďalším stúpaním. Nás pri smerovníku obchádza stroj, ktorý ide na lúky hore obracať pokosené seno. Vodič je ochotný nás pustiť dopredu, ale keďže žltou nejdeme, vychádza pomaly po ceste do svahu a čoskoro nám mizne z očí. Pozerám na tachometer a teším sa, že máme polovičku cesty ku kostolu za sebou. Deti sa posilňujú. Medzitým nás dobieha malá skupinka cyklistov - volia spomínanú žltú cyklotrasu. My pokračujeme ďalej po modrej cyklotrase a sme stále ako na hojdačke. Zároveň sa smer z južného mení na severovýchodný, neskôr na juhovýchodný. Popri ceste sa neustále nachádzajú tabuľky, ktoré upozorňujú na to, že sa nachádzame v prvom pásme ochrany. Postupne sa okolitý terén trochu viac otvára.

Necelý kilometer pred Riečnicou nás očakáva druhý smerovník. Na tomto mieste je možné z trasy odbočiť po ďalšej žltej stúpajúcej cyklotrase opäť ku Vojennému na miesto zvané Kováčka (vzdialené 3,7 km). Z Kováčky je možné zísť až do Vyšných Repáňovcov v Terchovej (vzdialených 5,5 km). My pokračujeme naďalej po modrej cyklotrase. Na tomto mieste sme sa trochu od vodnej nádrže vzdialili. Čoskoro v zjazde míňame tabuľu Riečnice, časti Košútovia, bývalé centrum obce. Vľavo míňame smerovník, po ktorej modrá cyklotrasa okolo vodnej nádrže pokračuje do 9,4 km vzdialenej Harvelky.

Kostolík v Riečnici

Tu modrú cyklotrasu opúšťame a odbočujeme ku kostolíku, ktorý vytŕča ponad okolité stromy a dáva o sebe vedieť. Hurá, sme pri ňom. Schádzame z bicyklov a ideme si obzrieť kostolík, ktorý je vynovený a celý biely, aj strecha je celá biela. Tak toto je to miesto, kde bol kedysi čulý ruch Riečnice. Značnú finančnú pomoc pri stavbe kostola poskytli vysťahovalci do Ameriky. Kostolík je zamknutý, a tak nemôžeme vojsť dnu, ale cez tenké vonkajšie mreže a otvorené dvere vidíme hlavný oltár a čiastočne aj vnútro kostola. Pri kostolíku sa nachádza náučná tabuľa venujúca sa histórii kostola a samotnej Riečnici. Dozvedáme sa, že Riečnica bola kopaničiarsky osídlená obyvateľstvom z Terchovej. Zaujímavosťou je, že Riečnica mala v svojej histórii až 3 kostoly. Tento, ktorý zostal zachovaný, bol postavený ako posledný v roku 1905. Aj tento kostolík mal byť pri výstavbe vodnej nádrže zničený, ale napokon sa ho podarilo ako jediný zachovať. Na sviatok Cyrila a Metoda, 5. júla sa tu každoročne stretajú bývalí obyvatelia zatopených obcí.

Keď sme si obzreli kostolík, oddychujeme a posilňujeme sa na tráve pred prístreškom kúsok pred kostolom. Nazeráme zvedavo dnu, objekt je otvorený. Vo vnútri vidíme niekoľko drevených lavíc. Určite sa strecha nad hlavou hodí v prípade zlého počasia. My hodnú chvíľu oddychujeme ležiac vonku na tráve. Deti nechávame oddýchnuť a aj sa vybehať, čo sa im žiada. Dávajú si aj čosi do žalúdka. Za ten čas, čo sme oddychovali, okolo nás prechádza dobrá 30tka cyklistov, ktorých pekné počasie vylákalo tiež na návštevu tohto magického miesta. Pri ceste je aj murovaný prameň s kohútikom a lavičkou. Ochutnávame vodu, je vajcovej chuti. Okolo prechádza aj niekoľko áut - pravdepodobne sú to potomkovia pôvodného obyvateľstva, ktorý majú vstup do týchto miest na aute povolený.

Spiatočná cesta

Na spiatočnej ceste nás čaká od Riečnice najprv dlhšie stúpanie, a potom sme ako na hojdačke. Ale asi sme si na tie hojdačky už zvykli, lebo v tomto smere sa nám cesta zdala jednoduchšia. Zároveň s nami ide celú cestu skupinka cyklistov, ktorý prišli od Harvelky, resp. Oravskej Lesnej. Ideme prakticky na jeden šup, zastavujeme sa iba vtedy, keď chcú deti piť. Adamka cestou naspäť ťahal tatino na tyči, a tak to bolo pre neho trochu jednoduchšie. Evička posledný kilometer pred cieľom pri nádrži v sedačke zaspáva, a tak je fajn, keď zakrátko o 13.15 hod prichádzame ku priehradnému múru. Tu sa, ako inak, Evička budí. Adamko je potvorka a nenechá ju spať. Chytá druhý dych.

S deťmi sa zastavujem pri nádrži, prichádza aj skupinka cyklistov, ktorá išla zároveň s nami. Kocháme sa pohľadmi na vodnú hladinu, ktorá vyslovene upokojuje a tiež aj na Veľký Rozsutec, ktorého špička trčí nad stromami obkolesujúcimi nádrž. Deti majú, ako ich tak sledujem, ešte veľa energie a snažia sa trafiť kamienkami opierajúc sa o zábradlie hladinu nádrže. Tá je však dosť ďaleko, lebo svah sa zvažuje postupne. Tak sa im to veľmi nedarí, čo ich motivuje k ďalšiemu a ďalšiemu hádzaniu. Napokon zavelím, že treba nastupovať do auta, nasadáme a vraciame sa domov. Deti v aute nezaspávajú, a tak nás ešte prehovoria na zmrzlinu. Zmaškrtili ju v Zborove nad Bystricou v už overenej zmrzlinárni pri ceste oproti detskému ihrisku. Ja som si pochutnala na nealkoholickom pive. Nechladené pivo mali iba citrónové, a tak pijem také. Chutí znamenite. Potom nás čaká zvyšok cesty. Adamko zaspáva v aute tesne pred príchodom domov a hodnú chvíľu doma na gauči odfukuje. Evička bola až do večera ako rybička bez spánku.

Na záver

Časť cyklotrasy, ktorú sme prešli ku kostolu Riečnica, bola zaujímavá a na hojdačke, čo spestrovalo trasu, nakoľko výhľady na vodnú nádrž boli dosť obmedzené. Na niekoľkých miestach sme míňali odbočky, ktoré mohli viesť nižšie až ku nádrži, ale po nich sme nešli. Čerešničkou na torte a najviac pútavým miestom, najmä pre nás dospelých, bol bezpochyby kostolík v Riečnici. Na pešo od priehradného múru by to ku kostolíku bolo pre deti veľa, ale na bicykli sme vzdialenosť zvládli, a tak sme boli radi, že sme zvolili bicykel ako dopravný prostriedok. Ak sa budete nachádzať pri Novej Bystrici, môžete sa na túto cyklotrasu vydať aj Vy, precítiť tak naplno okolitú panenskú prírodu a nechať sa ovanúť históriou týchto nádherných miest. Ešte by som chcela spomenúť, že niekoľko objektov zo zatopených kopaničiarskych osád sa zachovalo. Boli prevezené a umiestnené do Múzea kysuckej dediny vo Vychylovke. Tu si ich môžete prísť poobzerať. Prajem veselé a šťastné putovanie.