Aquapark Tatralandia
Z Pavčinej Lehoty sa dá ísť okúpať napríklad do najväčšieho slovenského aquaparku Tatralandia alebo do kúpaliska Termal raj Liptovský Ján známeho svojou minerálnou vodou s liečivými účinkami. Tatralandia je miestom, v ktorom sa nemožno nudiť bez ohľadu nato, v ktorý deň roka ju poctíte svojou návštevou. Natrafíte tu na 28 tobogánov, 14 bazénov, relax Wellness Paradise a Keltského saunového sveta, ako aj adrenalínový tunel Hurricane Factory či exotický svet Tropical Paradise. Pri aquaparku sa navyše nachádza aj Zoo Kontakt a šou Liptovlasers.
KAM SA ÍSŤ LYŽOVAŤ?
V lyžiarskom stredisku Ski Žiarce fungujú v čase zimnej sezóny tri vleky (jeden z nich určený potrebám detskej lyžiarskej školy) a dve zjazdovky v celkovej dĺžke vyše jedného kilometra. Väčšina tratí je ľahkej obtiažnosti, čím môžu poslúžiť pre trénovanie základov lyžovania u detí aj začiatočníkov. K dispozícii tu máte aj možnosť večerného a bežeckého lyžovania na siedmych kilometroch trás či využitia miestnej lyžiarskej školy, požičovne lyží a snowboardov.
KAM S DEŤMI?
Zamierte s vašimi potomkami do susednej obce Demänovská dolina, odkiaľ sa vám otvára najrozsiahlejšia sústava jaskýň na Slovensku, v rámci ktorej možno zostúpiť do Demänovskej jaskyne slobody a Demänovskej ľadovej jaskyne. Prvá je charakteristická svojou bohatou dekoráciou z kvapľov a sintrovými jazierkami, pričom len na vás záleží či v nej dáte prednosť dlhšiemu alebo kratšiemu návštevníckemu okruhu. Druhá najväčšia ľadová jaskyňa na našom území naproti tomu uchvacuje svojimi krásnymi útvarmi vytvorenými z ľadu a dá sa v nej živo predstaviť, že je skutočne domovom drakov, tak ako tomu v minulosti ľudia verili.
KAM SA ÍSŤ PREJSŤ?
Okolo obce prechádza okruh chodníka sprístupneného miestnym Združením cestovného ruchu. V zime ním vedie stopa pre bežecké lyžovanie a počas zvyšku roka sa využíva ako Náučný turistický chodník. Jeho trasa v dĺžke 10 km je nenáročná a spája sa s minimálnym prevýšením, bez väčších problémov tak poslúži aj rodinám s deťmi. Chodník sprevádza 11 informačných tabúľ, ktoré vás zasvätia do podrobností dejín Pavčinej Lehoty ako aj zaujímavostí z prírody, ktorá ju obklopuje. Popritom vás povedie okolo vyhliadkovej veže, prírodnou rezerváciou Jelšie a pokiaľ máte dobrý zrak, uvidíte v diaľke aj artikulárny kostol obce Svätý Kríž. Celá oblasť je domovom početných rastlinných a živočíšnych druhov a ak budete mať dostatok šťastia a trpezlivosti, určite sa vám podarí viaceré z nich zazrieť.
Samostatne sa možno vydať aj do rezervácie Jelšie, učupenej na pomedzí obcí Pavčina Lehota a Bodice, na území Národného parku Nízke Tatry. Celková plocha rezervácie presahuje 26 hektárov a najpriamejší prístup k nej získate, ak sa vyberiete od Pavčinej Lehoty v smere na severovýchod. Charakteristickým znakom oblasti v Liptovskej kotline, od roku 1973 určenej za prírodnú rezerváciu, sú jej nečakane dobre zachované spoločenstvá jelšiny, smrekov a jaseňov, aké sa v súčasnosti vyskytujú v prírode už len zriedkavo.
KAM NA TURISTIKU?
Pavčina Lehota sa môže pochváliť strategickou polohou na severnej strane Nízkych Tatier, vďaka čomu umožňuje turistiku po zákutiach tohto pohoria a súčasne spoznávanie prírody jeho národného parku. Pozývame vás z obce napríklad vystúpiť si na vrchol Chopok, ktorý je s ohľadom na svoju nadmorskú výšku 2024 metrov druhým najvyšším vrchom Nízkych Tatier. Privedú vás k nemu viaceré trasy smerujúce predovšetkým od strediska Jasná alebo ak by sa vám do kopca predsa len až tak stúpať nechcelo, môžete využiť služby lanoviek Záhradky - Rovná hoľa a Rovná Hoľa - Konský Grúň. Potom čo sa dostatočne pokocháte výhľadom do širokého okolia, si môžete doplniť energie v Kamennej chate alebo ak by ste dostali chuť na ďaľšiu turistickú výzvu, vydať sa po trase značenej červenou farbou na Ďumbier (2034 m n. m.). K najvyššiemu kopcu pohoria sa týmto spôsobom presuniete približne za dve a pol hodiny.
Nižšie položenú alternatívu pre turistiku ponúka 15 km merajúca Demänovská dolina, všeobecne považovaná za najkrajšiu v rámci celých Nízkych Tatier. Táto lokalita je v celej svojej dĺžke určená za chránenú krajinnú oblasť a vydať sa ňou na výlet možno napríklad po náučnom chodníku, ktorého zvládnutie si vyžaduje od priemerného turistu vyše štyroch hodín. Súčasťou chodníka je 12 informačných tabúľ a táto trasa vedie z Jasnej popri Vrbickom plese, Troch vodách, Pod ostrú skalu, Širokou dolinou až do Lúčok.
KAM ZA ZÁBAVOU?
Dominantou parku v oblasti lyžiarskeho strediska je v lete jeho bobová horská dráha, označovaná vďaka svojmu prevýšeniu 120 metrov za najstrmšiu na Slovensku. Dráha typu Bandauer je dlhá kilometer a prechádza šiestimi terénnymi vlnami, dvomi rampami a 16 zákrutami. Na bobovej dráhe sa pohybujete maximálne rýchlosťou 45 km za hodinu, ktorú regulujete systémom bŕzd. Deti od siedmych rokov sa smú na dráhe spúšťať aj samé, mladšie musia počítať s dospelým doprovodom.
KAM ZA HISTÓRIOU?
Kultúrna pamiatka situovaná pri miestnom cintoríne bola vztýčená v roku 1883 a v neskorších rokoch svojho života podrobená viacerým rekonštrukciám. Zrubová zvonica mala byť pôvodne prevezená do Múzea liptovskej dediny v Pribyline, táto myšlienka sa však stretla s odporom a tak je v skanzene umiestnená len kópia zvonice, zatiaľčo tá originálna dodnes stojí na svojom pôvodnom mieste.
Len pár kilometrov od Pavčinej Lehoty sa nachádza obec Svätý Kríž, ktorá sa pýši veľkým klenotom, krásnym artikulárnym evanjelickým kostolom. Patrí k najväčším dreveným stavbám v Strednej Európe a hoci vyzerá akoby v Svätom Kríži stál odjakživa, v skutočnosti tu bol prevezený z osady Paludza, ktorá padla za obeť vodnej nádrži Liptovská Mara. Kostol majúci tvar kríža pôsobí zvonku veľmi fotogenicky, nevynechajte však ani návštevu jeho pôsobivého interiéru.
AKÉ SÚ TAJNÉ MIESTA, O AKÝCH BEŽNÝ NÁVŠTEVNÍK NEVIE?
Ak sa z Pavčinej Lehoty vydáte juhovýchodným smerom, prídete k vŕšku, ktorý je súčasťou masívu Opalenisko a na vrchole ktorého bolo objavené praveké hradisko s jasnými stopami osídlenia človekom v priebehu niekoľkých storočí. Na hradisku menom Zámček bol v roku 1977 realizovaný archeologický výskum, ktorý objavil viaceré keramické nálezy a zároveň dokázal, že jeho súčasťou bola tiež akropola, využívaná ešte v období stredoveku. Od roku 1967 disponuje hradisko prezývané tiež Hrádok štatútom kultúrnej pamiatky.