Krásy Muránskej planiny
Ráno sme si zabalili veci do auta a vyrazili sme za krásou Muránskej planiny. Mapy naštudované a turistické ciele vyhliadnuté. Keďže sme turisti, ktorí majú radi prírodu a obľubujú spoznávať zaujímavé miesta, tak sme sa rozhodli pozrieť pod Dobročský prales.
Pokračovali sme zasneženou cestou až na sedlo Tlstý Javor. Keď sme vystúpili z auta začal fúkať silný vietor a neustále snežilo. Išli sme lesným chodníčkom. Zabárali sme sa do hlbokého snehu a dostali sme sa k horárni. Kráčali sme zasneženou cestou k pralesu. Nachádza sa tu informačný panel o Dobročskom pralese. Z cesty sme obdivovali staré popadané stromy, vysoké smreky a jedle. Počas sezóny môžete zažiť jazdu vo vagónikoch historickej Čiernohronskej lesnej železničky a môžete navštíviť aj lesnícky skanzen Vydrová, ktorý sa nachádza za obcou Čierny Balog.
Za obcou Pohronská Polhora nás zastavili policajti, že ďalej nemôžeme ísť, lebo je cesta uzavretá kvôli skríženiu kamiónom. Povedali sme, že máme ubytovanie na salaši, nakoniec nás pustili. Išli sme pomaly, lebo sme museli dávať pozor na cestu. Snehu bolo dosť a pomaly sa stmievalo. Hľadali sme cestu na salaš. Najprv sme zle odbočili na chatu Zbojská, tak sme sa vrátili a pokračovali v hľadaní. V sedle sme videli cieľ našej cesty salaš Zbojská. Vstúpili sme do areálu salaša, ktorý sa nachádza v Národnom parku Muránska Planina. Vnútri bolo teplúčko od vyhriateho krba. Jedlá rozvoniavali a na večeru sme si dali bryndzové halušky so slaninkou, boli výborné len sa tak kĺzali do žalúdka. Ubytovali sme sa v romantickej dreveničke hore na kopci.
Rada som sa pozerala z malého okienka dreveničky na tajomnú Čertovu dolinu, ktorá v sebe skrýva veľké prírodné bohatstvo.
Bola tma a na nebi samé hviezdy. Zaspávala som za príjemného zvonenia ovčích zvončekov. Toto miesto mi prirástlo k srdcu vďaka výnimočnému ubytovaniu na salaši s kopou zvierat. Je to pre mňa jedinečné ubytovanie uprostred lesov medzi Breznom a Tisovcom. Dúfam, že toto krásne miesto aj naďalej ostane samo sebou a nepodľahne komerčnosti. Bola by to veľká škoda, lebo v tomto sú jedineční!
Mám rada ranné sedenie pred salašom, kde mi robia spoločnosť príjemné pastierske psíky.
Ráno ma privítal psík, ktorý sa podobá na vlka a srsť má ako ovca. Bolo z neho cítiť vôňu ovečiek. Pohladkala som ho a hneď sme boli kamaráti.
Taký pokoj vychádza z tých zvierat. Ranné slniečko zasvietilo na ligotavý sneh. Otvorila som dvere na dreveničke a pozerali na mňa dve psie hlavy vo dverách.
Je dobré, že sú takto vo voľnej prírode a strážia celý salaš. Očarená nádhernou zasneženou krajinou som na verande popíjala kávu.
Po výdatných raňajkách sme vyrazili na Gazdovský dvor Chlipavica. Išli sme lesnou cestou, ktorá bola zasnežená a videli sme srny. Mali sme slnečné počasie, sľubovali sa pekné výhľady. V sedle Diel sme sa dočkali a vychutnali sme si Chopok s Ďumbierom ako na dlani. Bol čistý vzduch, kopce boli jasné a nádherne zasnežené. Na Chlipavici sme si dali výbornú polievku na kyslo s údeným mäsom. „Zemiakové placky si nedáte?“ spýtala sa nás vysmiata dievčina. Priniesla nám tanier plný dobrých placiek. Dobre sme si pochutili. Kochali sme sa výhľadom zo skleneného okna priamo na osadu Krátke s drevenicami. Krátke je romantická horská osada umiestnená na horskom hrebeni Veporských vrchov nad obcou Pohronská Polhora. Vyšli sme hore na Krátke. Naskytol sa nám výhľad na Nízke Tatry. Dolu bolo pár dreveníc a novších chatiek. Videli sme majestátny Klenovský Vepor. Ťahalo nás to k nemu ako magnet. Vzhľadom k tomu, že rešpektujeme uzávery chodníkov a taktiež nevstupujeme do citlivých oblastí, sme sa vybrali na Klenovský Vepor počas leta. Nech má zver pokoj od ľudí. Pohľady smerovali aj na Gazdovský dvor Chlipavicu.
Dali nám ochutnať slaninku na cestu, že nech sa nám dobre žuje. Po krátkom oddychu v dreveničke sme sa ešte išli prejsť na lazy Kučalach, ktoré pôsobili romanticky.
Večer sme si dali na salaši chutnú večeru, do ktorej nám spievali muzikanti. Hrali ľudové piesne a aj sme si zatancovali. Mali tam pekne vyzdobený vianočný stromček. V dobrej nálade sme s kamarátkou išli zjednávať jazdu na koni. Dohodli sme sa s gazdovým synom Paťom na zajtra. Ja som na koni nejazdila a on, že to je v pohode. Trošku som bola nervózna, ale treba vyskúšať niektoré veci, aby sme mali na čo spomínať.
Ráno sme sa so psíkom kochali rannými výhľadmi na okolie.
Na obed sme pekne nabehli do stajne a každý sme dostali do dočasnej opatery jedného koníka. Pekne sme vyčesali koníky a chlapi nám ich osedlali. Paťo nám vysvetlil pár úkonov a posadali sme na kone. Zavelil, že sa ide do lesa na Chlipavicu. Fuu len tak som stŕpla, zdalo sa mi to nezvládnuteľné. Nuž, ale už nebolo na výber tak som chytila poriadne opraty do rúk a vyrazili sme na Chlipavicu. Musela som nabrať odvahu a dôverovať koníkovi. Môj koník bol taký rebel, že sa ťahal do inej strany. Jazda zasneženou prírodou to je pravý relax. Poklona Paťovi, že vybral peknú trasu. Poklona skvelým počúvnym koníkom. Hladkala som koníka a poďakovala mu za peknú jazdu. Zahriala som sa pri krbe a dala som si bylinkový čaj.
Na Zbojníckom dvore je syráreň, v ktorej vyrábajú výrobky z ovčích syrov, tradičné oštiepky, syrové uzlíky, syrové nite, ovčiu bryndzu, žinčicu, údené klobásky a slaninku z mangalice.
Na pamiatku som si kúpila pohľadnicu Zbojská, zvonček, ktorý mi bude pripomínať ovečky a nádhernú knihu Muránska Planina.