Výlet za poznaním: Prečo navštíviť Banskú Štiavnicu
Banská Štiavnica - mesto uprostred hôr, oplývajúce krásou prírody, pamiatok a starodávnou históriou. Perla stredného Slovenska, pamiatka UNESCO ponúka turistom, návštevníkom ale aj obyvateľom mesta množstvo prekvapení, ktoré stojí za to vidieť.
1. Starý zámok
Možno jednou z najvýznamnejších kultúrnych pamiatok Banskej Štiavnice je jej dominanta - Starý zámok, stojaci na Frauenbergskom kopci, akoby mesto strážil, chránil svojou majestátnosťou. Už v 13. storočí tu na kopci vznikol kostol P. Márie, ktorý bol postavený ako trojloďová bazilika so štvorcovým presbytériom na konci hlavnej lode. Na druhej strane kostola stála veža a priľahlý cintorín, pričom v 15. storočí bol okolo celého objektu postavený múr. Stavba bola neskôr prestavaná do podoby gotického halového chrámu s nádvorím ktoré vzniklo zbúraním hlavnej klenby a slúžila ako protiturecká pevnosť. Dnes môžeme na Starom zámku vidieť pozostatky jeho vývoja a zmien v priebehu dejín, zachovali sa obvodové múry pôvodného románskeho kostola, severný a južný múr presbytéria, sakristie, uhlové piliere ako aj veže. Prestavby, ku ktorým došlo v gotickom období sú očividné pri pohľade na oporné piliere, rímsy a točité schodište, pričom neskoršie stavebné úpravy pripomínajú aj renesančné portály na prvom poschodí a pôvodné pomaľovanie v rytierskej sále.
2. Nový zámok
V rámci opevňovania mesta proti Turkom postavili občania Banskej Štiavnice v rokoch 1564 - 1571 na vrchole kopca pri ceste na Vindšacht mohutnú konštrukciu vo forme hranolu, nazvanú Nový zámok.
Pevnosť bola neskôr viackrát prestavovaná, vo svojej dnešnej podobe disponuje štyrmi poschodiami s nárožnými baštami a strieľňami, v ktorých bol do 18. storočia uložený pušný prach, majúci svoje využitie v baníckom priemysle Banskej Štiavnice.
Zaujímavým a originálnym prvkom tejto stavby boli tzv. „živé hodiny". Tie fungovali tak, že sa vytvoril systém podľa ktorého sa oznamoval čas trúbením v prípade štvrťhodiny a bitím na zvon, ak práve bola celá hodina.
Pevnosť dostala názov Nový zámok aby sa tak odlíšila od vyššie spomenutého Starého zámku. Poznáme ju aj pod menom Panenský alebo Dievčenský zámok, pričom sa tieto prezývky odvádzajú od neskorogotického kostola Panny Márie Snežnej a kopca, na ktorom je tento kostol postavený.
Hlavným účelom Nového zámku ako súčasti systému hlásnej a signalizačnej správy na strednom Slovensku bolo brániť prístup k mestu a Starému zámku, sledujúc cesty prichádzajúce z východu a z juhu chránil prístup k mestu a k starému hradu od juhu a východu.
Aj vďaka svojej unikátnej forme masívnej hranolovitej veže so štyrmi kruhovitými nárožnými baštami je Nový Zámok jednou z hlavných dominánt Banskej Štiavnice, hoci svoje niekdajšie poslanie už neplní. Jeho históriu približuje svojou expozíciou Slovensko v čase tureckej expanzie aj tunajšie Slovenské banské múzeum.
3. Kalvária
Na opačnom konci mesta sa rozprestiera Kalvária, komplex sakrálnych stavieb na kopci „Scharfenberg". Jedná sa o jedinečný architektonicko - krajinný sakrálny celok v štýle baroka, ktorý vznikol počas 18. storočia na základe iniciatívy jezuitského pátra Františka Pergera. Kalváriu tvoria viaceré kaplnky a kostoly, dekorované nástennými maľbami, reliéfmi a plastikami. Dlhé roky bola hlavným pútnickým miestom regiónu, časť jej ale spôsobil viaceré vážne škody. Tie sa snažia napraviť a Kalvárii vrátiť jej pôvodný lesk a význam dobrovoľníci združení v Kalvárskom fonde. Rozsiahla stavba sa skladá zo štyroch hlavných častí, tvoria ju tri úvodné kaplnky, päť väčších stavieb a kríž. Tie sú rozdelené do siedmych staníc v tvare kaplnky s polkruhovitým obzorom pri chodníku z ľavej strany, rovnako ako sa nachádza sedem rovnakých staníc na pravej strane chodníka vedúceho ku Kalvárii. Kuriozitou tejto kalvárie je aj fakt, že každý z tunajších 34 schodov obsahuje pozostatok relikvie niektorého z kresťanských svätcov.
Okrem Kalvárie stojí na vrchu Scharfenberg v Banskej Štiavnici už od čias protitureckých bojov vartovka využívaná ako pozorovateľňa a miesto, z ktorého sa dávali na známosť varovania pred blížiacimi sa nepriateľmi.
4. Barokový stĺp so súsoším Najsvätejšej Trojice
Centrum Banskej Štiavnice tvorí malebné námestie, ktorého počiatky siahajú do 16. storočia. Na námestí je nutné vyzdvihnúť budovu radnice, kostol sv. Kataríny a honosné meštianske domy, v ktorých žili banskí podnikatelia a bohatí mešťania.
Hlavnou dominantou celého námestia však zostáva bezpochyby morový stĺp so súsoším sv. Trojice, práve na ten sa ako na prvý uprú zraky všetkých prichádzajúcich návštevníkov.
Stĺp zobrazujúci súsošie Najsvätejšej Trojice vytvoril v polovici 18. storočia sochár Dionýz Stanetti. Morový stĺp ako jeho meno napovedá, je pripomienkou morovej epidémie, ktorá pustošila v meste v roku 1710. Sochy predstavujú siedmich svätcov, patrónov baníkov a ochrancov Banskej Štiavnice pred morom. Kamenársku časť práce na súsoší odviedol Karol Holzknecht, súčasníkmi považovaný za jedného z najväčších majstrov kamenárskeho remesla v celej strednej Európe.
Kedysi sa okolo stĺpa na námestí konávali trhy a táto tradícia sa v modernejšej podobe zachovala dodnes počas organizácie mnohých letných podujatí v Banskej Štiavnici.
5. Centrum mesta
Okrem spomenutého námestia je v historickom jadre Banskej Štiavnice ďalších 360 pamiatok umelecko - historickej povahy pochádzajúcich hlavne z obdobia medzi gotikou a barokom. Aj preto je vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu. A hoci je najväčšia časť štiavnických pamiatok umiestnená v centre mesta, ako sme mohli vidieť viaceré dôležité stavby nájdeme aj v širšom okolí, napríklad spomenutú Kalváriu. Pestrosť, krása a kvalita tunajšej architektúry súvisí s tým, že Banská Štiavnica mala medzi ostatnými mestami Uhorska významné postavenie a to počas viacerých úsekov dejín.
Každý z domov v historickom centre mesta je jedinečný, v niektorých sa dodnes zachovali pôvodné gotické portály, hoci väčšina prešla počas 16. storočia prestavbou po vzore renesančných slohov. Domy, ktoré vlastnili banskí ťažiari a bohatí kupci a remeselníci oslňujú svojou detailnou výzdobou a mnohé z nich zdobia aj rodinné erby a heslá, pripomínajúce osoby, ktoré v týchto priestoroch kedysi žili.
Niet pochýb o tom, že mesto Banská Štiavnica je jedným z najkrajších a historicky najzaujímavejších miest na celom Slovensku. Tento fakt si všimlo aj medzinárodné spoločenstvo a tak bolo historické jadro Banskej Štiavnice spolu s priľahlými technickými pamiatkami v decembri 1993 zapísané do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva organizácie UNESCO.
6. Zlatá ulička
Pri prechádzke po Banskej Štiavnici z každej strany možno cítiť dávnu atmosféru. Malebné uličky mesta poskytujú mnohé námety na starodávne príbehy. Najkrajšou z nich je „Zlatá ulička“, vedúca od radnice. Túto uličku pomenovanú rovnako ako známu ulicu v Prahe lemuje 140 metrov dlhý vyvýšený chodník dláždený červenými dlaždicami.
Medzi najkrajšie časti uličky patrí Krečmáryho dom, ktorý je prvou budovou Banskej akadémie ako aj Mikovínyho dom. V tom kedysi žil významný učiteľ a polyhistor Samuel Mikovíny. Vo Flemmingovom dome zase v minulosti sídlila štátna mincovňa.
Ako ste mohli vidieť Banská Štiavnica má svojim návštevníkom mnoho čo ponúknuť a je lákavým turistickým cieľom vďaka svojej krásnej prírode, unikátnym historickým pamiatkam a starobylej meštianskej atmosfére, ktorá v meste vládne. Ponorte sa do dávnych dejín tohto baníckeho mesta aj Vy a určite nebudete ľutovať!
Ak hľadáte ubytovanie v Banskej Štiavnici vyberte si ho tu.