Šomoška a náučný chodník Mačacia

Už ako malé decko som túžil spoznať tajomstvá vulkánov, hoci aj vyhasnutých a predstava, že niečo také môžem objaviť aj na juhu Slovenska, ma pohlcovala čoraz väčšmi. Cerová vrchovina je to pravé! Predstavuje zvyšok produktov finálneho vulkanizmu na Slovensku, ktorý bol aktívny ešte len 400 tisíc rokov dozadu, čiže veľmi, veľmi nedávno! Môžeme tu nájsť rôznorodé formy andezitov, čadičov i pyroklastík, čo sa odráža aj v morfológii terénu. Ako sú len odlišné čadičové Bučeň, Medvedia výšina, Steblová skala či Šomoška, andezitový Šiator a Karanča, kopčeky zo sopečných popolov - Fiľakovský hradný vrch, Červená skala a Hodejovský hradný vrch! A priam nezameniteľné sú sopúchy - dvojčence Soví hrad a Hajnáčka. Mojím snom a aj prvým cieľom bola vždy Šomoška. Lákalo ma prezrieť si tento hrad, postavený z čadičových stĺpcov ako aj blízky kamenný vodopád.

A tak v jedno aprílové popoludnie vystupujeme s kamošom aj s mojím verným psíkom z vlaku v Šiatorskej Bukovinke a romantická poloha tejto malej staničky nás úplne dostala. Prechádzame rovnomennou zdanlivo opustenou obcou a držíme sa zelených značiek. Máme v pláne preskúmať hrad, ako aj okolie a stráviť noc v najväčšej bašte. Údolím Bukovinského potoka prichádzame k parkovisku so Šimonovou vežou (predaj suvenírov). Po krátkom oddychu napredujeme už po trase NCH Šomoška pozdĺž hraníc s Maďarskom. Po zimnom spánku prebúdzajúci sa les prekypuje životom. Všetko zakvitlo, krása! Plnými dúškami nasávame túto atmošku. Záverečné stúpanie je celkom pohodlné, popri chodníku pribúdajú 5 - 6 boké bazaltové stĺpce, využité aj na stavbu chodníka. Vďaka nim Šomošku cítiť veľmi blízko, veď hrad je postavený práve z tohto materiálu, čím jeho murivo nadobudlo zvláštny charakter. Najskôr míňame kamenné more, potom chýrny kamenný vodopád a vzápätí sa ako čerešnička na torte objavuje Šomoška. Po mostíku vkĺzneme do hradnej brány a všade zakopávame o čadičové stĺpce a aj v troch hradných cisternách obdivujeme ich prekrásne vejáre. Bonbónikom je zrenovovaná najväčšia podkovovitá bašta, ktorá je voľne prístupná. Výhľad z dominantne posadenej Šomošky je skutočne očarujúci. Stavitelia si v 13. storočí vybrali skutočne prekrásne miesto. Na juhu môžeme obdivovať hrad Salgó ako aj kopce Šiator, Karanč (s rozhľadňou) a Medvedia výšina. Šomoška sa zdá byť dokonale opevnená, až človeka prekvapuje, že sa o hrad veľakrát úspešne bojovalo, najmä v 16. až 18. storočí.

Keďže sa zvečernieva, obhliadame miesto na spanie - hlavná bašta dobre poslúži, aj keď cez delové strieľne bude preťahovať. Napochytre schádzame do pár desiatok metrov vzdialenej maďarskej obce Somoskő, kde je popri pietne upravenom zrube na počesť básnika Sándora Petőfiho, pekné miesto pre oddych vo forme lavičiek a ohniska. Zakladáme ohník a pripravujeme večeru z vlastných zásob. Dlho do noci rozprávame pri ohníku, než sa konečne poberáme spať do veže. Nie je tam úplná tma, pretože hrad je z obce nasvietený, čo nielenže neprekáža, ale aj vyhovuje. Dobrú noc.

Ráno sa prebúdzame do krásneho počasia a pri raňajšej kávičke hútame, ktorým smerom ďalej. Rozhodujeme sa pre blízky kameňolom Mačacia na slovenskom území, no pôjdeme tam veľkým oblúkom cez podhradnú obec, čiže zakvitnutým maďarsko - slovenským pohraničím. Klesáme na spodný koniec obce Somoskő a východným smerom okolo zúboženej farmy stúpame svahom Medvedej výšiny a stáčame sa k Mačacej (Macskaluku). Cestou prechádzame cez odval vedľajšieho lomu s pripravovaným geoparkom, prekračujeme štátne hranice a prichádzame na teleso pôvodnej železničky na odvoz ťaženého bazaltu. Okúsime veľmi chutnú vodu zo studničky a o chvíľu obdivujeme siluetu Šomošky z rozhľadne Mačacia. V blízkom starom lome, kde je teraz situovaný geopark, prebiehala ťažba najmä v 20. - 30. rokoch minulého storočia, čo sa môžeme dočítať z početných panelov NCH Mačacia. Vraciame sa veľmi pohodlne po žltých značkách, sprvu po telese železničky okolo bývalej colnice, napokon cez údolie Bukovinského potoka a vystúpime späť na Šomošku, odkiaľ napokon pokračujeme na maďarský hrad Salgó. No človek sa môže rozhodnúť pre úplne iné ciele, z Mačacej je to už len kúsok na Pohanský hrad a ďalej na Hajnáčku alebo na Soví hrad pri Šuriciach. Ďalšou možnosťou je výstup na najvyšší vrch Cerovej vrchoviny Karanč (727 m) s rozhľadňou. Ale o týchto cieľoch až niekedy nabudúce.

Autor: Pavel Filák

Šomoška od severu

Autor: Pavel Filák

Šomoška z maďarskej strany

Autor: Pavel Filák

Kamenný vodopád