1. LEVOČA, SPIŠSKÝ HRAD A PAMIATKY OKOLIA
Historické pamiatky na Spiši boli zapísané do Zoznamu svetového dedičstva v roku 1993 a neskôr došlo k rozšíreniu ich zápisu v roku 2009. Spadá sem Spišský hrad ako jeden z najväčších hradných komplexov v Strednej Európe aj historické centrum mesta Levoča, v ktorom vyniká Chrám sv. Jakuba s gotickým oltárom Majstra Pavla z Levoče, Radnica, Thurzov dom a stredoveká Klietka hanby. Zahrnutá je tiež románska Katedrála sv. Martina v Spišskej Kapitule a Kostol Ducha svätého v Žehre. Viac sa o jednotlivých pamätihodnostiach dozviete z nášho článku 10 známych aj ukrytých krás regiónu Spiš, ktoré nemožno minúť.
Chcem navštíviť Levoču, Spišský hrad a pamiatky okolia
Turisticky atraktívna Terchová je známa nielen ako rodisko Juraja Jánošíka a vstupná brána do Národného parku Malá Fatra, ale aj miesto zrodu unikátnej Terchovskej muziky zahrnutej do Nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO v roku 2013. Hudba domácimi označovaná za nebeskú muziku je plná temperamentu, podáva sa ústnou formou z generácie na generáciu a pozostáva zo skupiny troch až štyroch hudobníkov hrajúcich na sláčikové nástroje a menšiu dvojstrunovú basu. Vyznačuje sa aj viachlasným spevom viacerých muzikantov a priam volá do tanca. Neváhajte spoznať tiež 14 zaujímavostí Terchovej, ktoré musíte navštíviť.
Chcem navštíviť Terchovú a vypočuť si Terchovskú muziku
Nielen kultúrne, ale aj prírodné lokality majú na Zozname svetového dedičstva svoje pevné miesto a v našom prípade nás tam od roku 1995 zastupuje spoločná lokalita s Maďarskom, jaskyne Slovenského a Aggtelekského krasu. Vyzdvihnutý je tým fakt, že na relatívne malom území sa nachádza značné množstvo rôznorodých jaskýň, v ktorých sa nachádzajú výnimočné prírodné javy. Navštíviť tak možno jaskyňu Domicu s podzemnou riekou Styx, Gombaseckú jaskyňu s kvapľovou výzdobou, jedinečnú Ochtinskú aragonitovú jaskyňu, ako aj Krásnohorskú a Jasovskú jaskyňu. V roku 2000 bol zápis rozšírený o Dobšinskú ľadovú jaskyňu a podzemný svet našich jaskýň vám priblíži text 10 najkrajších jaskýň na Slovensku, ktoré musíte vidieť.
Chcem navštíviť jaskyne Slovenského a Aggtelekského krasu
Malebný Vlkolínec na úpätí mohutného Sidorova má štatút Rezervácie ľudovej architektúry a od roku 1993 je tiež súčasťou Svetového dedičstva ľudstva UNESCO. Predstavuje totiž ideálny príklad pôvodného stredoeurópskeho osídlenia bez zásahov modernej architektúry. Dnes je Vlkolínec miestnou časťou Ružomberka a pozostáva zo 45 obydlí vo forme zrubových domov, pričom mnohé z nich zdobia pestré farby. Pozornosť si zaslúži predovšetkým Kostol Navštívenia Panny Márie, drevená zvonica a Roľnícky dom s vysutou expozíciou Liptovského múzea. Čím ďalším prekvapí Ružomberok a okolie, vám prezradí článok Čo treba vidieť v Ružomberku?
Chcem navštíviť Rezerváciu ľudovej architektúry Vlkolínec
Fujara, teda jeden z najvýznamnejších symbolov slovenskej ľudovej kultúry bola v roku 2008 ako prvý slovenský prvok zahrnutá do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva. Už tri roky predtým však bola táto dlhá drevená píšťala s trojicou dierok uznaná ako Majstrovské dielo ústneho a nehmotného dedičstva ľudstva. Typicky slovenský hudobný nástroj je charakteristický hlavne pre stredné Slovensko a jeho korene siahajú podľa odborníkov do okolia obce Slovenská Ľupča. Fujaru zdobí krásna výzdoba, vďaka ktorej je každá unikátom a reprezentuje tradičný pastiersky spôsob života.
Chcem zistiť, odkiaľ pochádza fujara - hudobný nástroj a jeho hudba
V čarovnej Banskej Štiavnici a blízkom okolí sa až do dnešnej doby zachovali početné pamiatky z čias baníckeho rozkvetu mesta, vďaka čomu bola do UNESCO zapísaná v roku 1993. Jej mestská pamiatková rezervácia vás pozýva na Námestie sv. Trojice s múzeom Berggericht spojeným s podzemnou štôlňou Michal a poučnou expozíciou Baníctvo na Slovensku v budove Kammerhof. Mesto tiež vyniká dedičnou štôlňou Glanzenberg, Starým a Novým zámkom či Kostolom sv. Kataríny. Okolie zastupuje skanzen Banské múzeum v prírode s klopačkou, cechmi a štôlňou Bartolomej. Viac inšpirácií vám ponúka blog: Čo treba vidieť v Banskej Štiavnici?
Chcem navštíviť Banskú Štiavnicu a technické pamiatky okolia
Druhou prírodnou lokalitou Slovenska v UNESCO sú Karpatské bukové pralesy v slovensko - ukrajinskom pohraničí. Do Zoznamu boli zahrnuté v roku 2007 a o štyri roky neskôr bol ich zápis rozšírený o staré bukové lesy Nemecka. Ide o výnimočné pôvodné prírodné lesy, ktoré sú domovom mnohých vzácnych a ohrozených druhov rastlín aj živočíchov. Na Slovensku spadá do tejto skupiny Vihorlat v rovnomennej chránenej krajinnej oblasti a viaceré lesy Národného parku Poloniny, konkrétne Stužica v Bukovských vrchoch v okolí obce Nová Sedlica, Rožok pri obciach Uličské Krivé a Ulíč, ako aj oblasť Havešová pri Kalnej Roztoke.
Chcem navštíviť Karpatské bukové pralesy
Najnovšou slovenskou pamiatkou kultúrneho charakteru v UNESCO sú od roku 2008 Drevené chrámy v slovenskej časti Karpatského oblúka. Do tejto kategórie patrí 8 kostolov zastupujúcich evanjelické, rímskokatolícke aj gréckokatolícke vierovyznanie. Na východnom Slovensku ide o Kostol sv. Františka z Assisi v Hervartove, Chrám sv. Mikuláša v Bodružali, Chrám sv. Michala Archanjela v Ladomirovej a Chrám prenesenia ostatkov sv. Mikuláša v Ruskej Bystrej. V Tvrdošíne nájdete Kostol všetkých svätých, v Leštinách Drevený artikulárny kostol, v Kežmarku Kostol sv. Trojice a v Hronseku Drevený artikulárny kostol. Jednotlivé kostoly bližšie spoznáte v blogu: 10 unikátnych drevených kostolíkov.
Chcem navštíviť Drevené chrámy v slovenskej časti Karpatského oblúka
Precízne vyrábaná modrotlač sa súčasťou reprezentatívneho Zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO stala koncom roka 2018. Pod týmto termínom sa ukrýva špeciálna technika nanášania indigového farbiva na zvolenú tkaninu. Je plná náboženských, prírodných aj kultúrnych vzorov a popri jej tlači je nemenej prácny tiež proces spriadania, tkania či farbenia látky. Na územie Slovenska a táto praktika začala šíriť v 18. storočí a kedysi u nás existovalo viac než 13 dielní zaoberajúcich sa výrobou modrotlače. Jej ukážku dnes možno vidieť napríklad vďaka expozícii Modrotlač v Liptove v budove Národopisného múzea Liptova v Liptovskom Hrádku.
Chcem vidieť modrotlač v Národopisnom múzeu Liptova v Liptovskom Hrádku
V roku 2000 pribudlo do Zoznamu svetového dedičstva pôsobivé historické jadro mesta Bardejov, ktoré si aj v súčasnosti zachováva svoj stredoveký šarm. V centre mesta obzvlášť vyniká Bazilika minor sv. Egídia pochádzajúca zo 14. storočia a jej súbor 11 krídlových oltárov. Dopĺňa ju renesančná radnica zo 16. storočia a celkovú atmosféru zašlých čias dotvárajú početné meštianske domy lemujúce námestie spolu so svojimi vysokými štítmi. Bardejov bol v roku 1367 vyhlásený za slobodné kráľovské mesto a môžete si v ňom tiež všimnúť synagógu z 18. storočia a priľahlú židovskú štvrť, dvojicu vstupných brán a niektoré historické bašty.
Chcem navštíviť Historické jadro mesta Bardejov
Zatiaľ najnovším prírastkom Slovenska v Reprezentatívnom zozname nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO je od decembra 2019 drotárstvo, teda jedno zo slovenských popredných ľudových remesiel. Podporuje ručné ohýbanie, viazanie a spletanie drôtov bez potreby zvávania a aj v súčasnosti sa umeleckým prípadne remeselným drotárstvom zaoberajú majstri v Žiline, Čadci, Námestove, Martine, Levoči, Leopoldove, Žiari nad Hronom a v Bratislave. Unikátnu expozíciu drotárstva nielen na Orave a na Kysuciach si máte možnosť pozrieť v Budatínskom hrade, kde za ňu nesie zodpovednosť Považské múzeum v Žiline.
Chcem navštíviť expozíciu drotárstva na Budatínskom zámku
V decembri 2017 bol ako ďalší prvok našej ľudovej kultúry do zoznamu UNESCO schválený Horehronský viachlasný spev, jeden zo symbolov regiónu Horehronie. Tento druh spevu sa vyznačuje intenzívnym hrdelným prejavom, počuť ho do široka aj do ďaleka a spája sa s valašsko - pastierskym spôsobom života. Prostredníctvom spevu sa zachovávajú regionálne tradície a podporujú miestne folklórne zoskupenia. Obzvlášť pôsobivo je týmto prejavom podávaná pieseň Na kráľovej holi a ukážku Horehronského viachlasného spevu možno zažiť v obciach Šumiac, Telgárt, Vernár, Pohorelá, Závadka nad Hronom, Polomka a Heľpa.
Chcem navštíviť Horehronie a vypočuť si Horehronský viachlasný spev
Tradícia bábok a bábkového divadla v Slovenskej a Českej republike si svoje miesto v zozname UNESCO našla v roku 2015. Oceňuje umeleckú tvorbu bábok týkajúcu sa ich rezby, maľovania či obliekania, ako aj dramaturgiu, inscenáciu, hudobný a výtvarný doprovod sprevádzajúci bábkové divadlo. V súčasnosti si predstavenia bábkového divadla môžu nielen rodiny s deťmi vychutnať v Bratislave, Košiciach, Žiline či v známom Bábkovom divadle na Rázcestí v Banskej Bystrici. Históriou a vývojom slovenských bábok vás tiež prevedie expozícia Múzeum bábkarských kultúr a hračiek na hrade Modrý Kameň, spravovaná Slovenským národným múzeom.
Chcem navštíviť Múzeum bábkarskych kultúr a hračiek na hrade Modrý kameň
V roku 2015 sa súčasťou nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO stala gajdošská kultúra. Tá zahŕňa hudobný nástroj gajdy, proces ich výroby, hudbu, ktorú vydávajú a samozrejme tiež spev a tanec, ktorý ich sprevádza. Počiatky gajdošskej kultúry na našom území siahajú do 14. storočia a dnes má svoje pevné miesto v rámci mnohých folklórnych festivaloch konajúcich sa na rôznych miestach Slovenska. Gajdošskú kultúru približuje napríklad septembrový festival Gajdovačka v obci Oravská Polhora, kde je zároveň príležitosťou pre prejavenie talentu mladých gajdošov či tradičné Gajdošské fašiangy v obci Malá Lehota v okrese Žarnovica.
Chcem navštíviť Oravskú Polhoru a spoznať gajdošskú kultúru